Šifrovanie sa používa všade tam, kde treba utajiť obsah komunikácie. Zaoberá sa ním samostatná veda – kryptológia. Pri šifrovaní sa každý znak súboru údajov nahradí iným znakom pomocou šifrovacieho algoritmu podľa nejakého kľúča. Výsledkom šifrovania je nečitateľný súbor - šifra. Prístup k nemu má každý, ale prečítať ho vie iba ten, kto má na to prístupové právo, teda dešifrovací algoritmus a pozná kľúč.
Cieľom kódovania je prenos informácie. Často sa musíme prispôsobovať možnostiam technického zariadenia – Morseova abeceda pre telegraf, alebo možnostiam ľudí zapojených do komunikácie – Braillovo písmo pre nevidiacich. Kódovanie informácie je ľubovoľná, vopred dohodnutá a všeobecne známa množina pravidiel, ktorá dovoľuje informáciu vyjadriť tak, aby sa dala uchovať alebo šíriť.
Počítače používajú zvláštny spôsob kódovania informácií – binárny kód. Sú to postupnosti dvoch znakov – 0 a 1. Pamäť počítača si môžeme predstaviť ako milióny miniatúrnych prepínačov, z ktorých každý je buď v ľavej polohe (znak 0) alebo v pravej polohe (znak 1). Každý prepínač predstavuje najmenšiu jednotku binárneho kódu a nazýva sa bit (binary digit). Informácie zapísané v binárnom kóde sa nazývajú digitálne informácie.